Právo na spravodlivý súdny proces nezávislým súdom v akejkoľvek právnej veci má podľa Ústavy SR každý z nás. Bez ohľadu na obsah podania, bez ohľadu na vek, sociálne postavenie, bez ohľadu na pohlavie, vierovyznanie, rasu. Ústava SR má človeku zabezpečiť istotu bytia, tak, ako to v princípe robia všetky štáty pre ochranu svojich občanov. pokračovanie článku
Láska môže mať rôzne podoby, formy. Tá valentinská nás prenasleduje cez média už od začiatku februára a to ešte nie je 14-teho februára. Človek má právo byť sám sebou vždy a svojsky prejavovať svoje city. Nemusí to robiť tak, ako to káže zákon médií, tlak okolia. Tento príspevok nemusí byť pre niekoho „to pravé orechovo valentinske", ale chcel by byť o láske. Takej, čo sa nedá kúpiť, ale o tej, čo človek nosí v sebe po celý rok. pokračovanie článku
K tomuto príspevku ma inšpirovala ponuka voľných pracovných miest zverejnených na internete v našom regióne. Nie je ich veľa, oproti minulosti poskromne. Ale v porovnaní s inými mestami, je zrejmé, že pracovné miesta u nás ešte sú. A zvyčajne práve tieto publikované, sú dlhodobo neobsadené. Možno sa človek opýta, prečo? pokračovanie článku
K napísaniu tohto príspevku ma iniciovalo stretnutie s istým človekom, ktorý sa tak trochu vymyká z myslenia iných politikov v parlamente, svojich kolegov. Nebolo to v rámci predvolebnej kampane, bolo to náhodou, prostredníctvom istého vzdelávania v celkom inej oblasti ako je EÚ, či politika vôbec. Z jeho rečí som usúdila, že myslí asi takto. To „takto" sa stalo obsahom môjho príspevku. pokračovanie článku
Tento príspevok mal byť diskusným príspevkom pre Alicku, ale... keďže si myslím, že môže povedať aj iným niečo o pomoci, tak som sa ho rozhodla zverejniť formou príspevku. Podotýkam, že je dosť emotívny, nakoľko Alickine príbehy sú vždy plné emócii a naviac: všetko, čo tu ďalej popisujem, je veľmi čerstvo odžité ... a bolí. Možno, možno práve táto forma bude pre mňa istou terapiou, ktorú tak veľmi, veľmi teraz potrebujem. pokračovanie článku
Budem stručná!!! 0,01 x 400 x 3 = 12,00 Cena lístku pre dôchodcu na 70 rokov v BB. Odhad prepravených dôchodcov denne; počet sledovaných dní: 3. pokračovanie článku
Psychiatrický pacient potrebuje neraz najviac pochopenie zo strany iných, že sa nič nedeje, že má iba trochu strach a nevie sa sústrediť. Prečo by mal byť preto zatvorený kdesi na ôsmom poschodí a nemať možnosť ísť von hlavnými dverami na dvor nadýchať sa čerstvého vzduchu? Ak ho budeme násilím držať kdesi vysoko, nebude môcť ísť na otvorený priestor, jeho liečba nebude nikdy kompletná. Tak to bolo v minulosti, tak je tomu ešte i dnes a tak by to malo zostať i naďalej. pokračovanie článku
Akosi stále nechceme pripustiť, že prečo práve v našom meste by sa mala rušiť nemocnica. Prečo práve u nás? Prečo? Preto, lebo podobná je kdesi inde a aby obe vyžili, nemôže byť všade všetko, ako doposiaľ. Niektorí pacienti budú dochádzať z mesta A do mesta BaC a zase z mesta C pôjdu do mesta A. Že je to nepríjemné? Áno, ale čo sa týka ochorenia a liečby, naozaj je málo čo príjemné. Časom k tomu celkom automaticky pridáme aj vzdialenosť, či prepravu. pokračovanie článku
Vzťah k veciam je u každého z nás iný. Určite ho podmieňuje aj to, čo sme si odniesli z domu Nemyslím tým konkrétne hmotné „statky", skôr mantinelizmus - buď, alebo. Buď je môj vzťah k veciam príliš úzkostlivý, až chorobne opatrný, alebo mi na nich nezáleží a dokážem sa kedykokoľvek čohokoľvek bez výčitiek svedomia vzdať. pokračovanie článku
Prečo sú nám tí, ktorí sú od nás vzdialení, bližší ako naši susedia, členovia našej vlastnej rodiny? Je to pravda a neraz nám to život potvrdil, resp. presviedčame sa o tom denno-denne. Čo je toho príčinou? Človek alebo diaľka? Ten, ktorý je ďaleko, alebo to, že je ďaleko? Ak to niekto takto cíti, dôvodom nie je ani vzdialenosť, ani ten nám srdcu blízky, ale prítomnosťou vzdialený človek, ale my sami. Každý, kto to takto cíti a vníma. A dôvod? pokračovanie článku
V našej rodine nám nedávno pribudlo nové mláďa. Ľudské. Nečudo, kto žije celý život v symbióze so zvieratmi, občas aj malému človiečiku povie ľudské mláďa. No čo, máme v rodine nového človiečika a ten začína objavovať svet. Svojsky. A keďže je tomu už dosť dávno, čo sa také u nás dialo, začína to byť pre nás zaujímavé. Aj tá slovná zásoba, aj detská logika. pokračovanie článku
Podnikanie v školstve. Povedzme, že som filantrop a že mi nie je ľahostajné, do čoho ľudia dávajú (aj keď svoje) peniaze. Povedzme, že mám dostatok financií a chcem podnikať. A keďže mám isté skúsenosti v podnikaní v oblasti stavebníctva, pohybujem sa v tomto podnikateľskom prostredí developerov, rozhodla som sa inovovať. pokračovanie článku
Tak, ako pán Lendacký rád by žaloval skupinu ľudí z NR SR, t.j. poslancov za nesplnenie predvolebných sľubov, rada by som sa tiež obrátila na súd - a hneď až na ten Najvyšší, či Ústavný. Asi na to nemám kompetencie, takže aspoň takto formou diskusie. Chcela by som žalovať našu Vládu SR, že množstvo ľudí pripravila o financie - bez náhrady. Útechou mi je iba presviedčanie okolia, že časom táto krivda vyjde na povrch, ktosi časom uzná, že boli porušené naše ľudské, či občianske práva a budeme možno nejak odškodnení. Veď odškodnenie po rokoch sa v našom štáte stáva bežným javom a je istým folklórom života „človeka slovenského". Naposledy bolo veľké boom okolo odškodnenia postihnutých za neprávoplatné vyvlastnenie pôdy kvôli štátnemu záujmu - stavba diaľnic. pokračovanie článku
Keďže nemám dosť vlastných slov, aby som vyjadrila svoje pocity nad nečakaným odchodom tejto vzácnej mladej ženy, prepožičiavam si myšlienky iných. Keďže autorka súhlasila s uverejnením daného textu na inej stránke, zrejme nebude mať výhrady ani proti publikovaniu na stránkach blogu sme.sk pokračovanie článku
Nie som priaznivec nekonečna, teda ani našich TV seriálov, typu Panelák, Ordinácia ... ale fakt, ma v posledne mnou videným dielom práve v tomto poslednom (slovo ostatné mi nejde cez uši) som sa čosi dozvedela. Podotýkam, nedopozerám ani jeden z týchto vynálezov našich TV dokonca, resp. ani daný diel, lebo to „dokonca" je v nevidomosti, teda v nedohľadne. Ale, predsa len o tom, čo chcem písať, o tom, čo rozmýšľam. Že vraj... pokračovanie článku
Tento príspevok nemá byť ohováraním, resp. znevažovaním ľudskej dôstojnosti reálnej pani Betty, spomínanej v mojom predchádzajúcom príspevku. Tento príspevok bude opisom skutočnosti, ktorú som dnes prežila a stále si myslím, že pani Betty musela niekoho poriadne naštvať, aby si ktosi neznámy cezo mňa „pošpásoval" na jej úkor. Som presvedčená, že ona by tak podlého skutku miereného na ľudskú bytosť, nebola vôbec schopná. pokračovanie článku
Nie som taká stará, aby som mala právo byť už „dementná", hoci aj toto tvrdenia u mojich známych vyvraciam. Demencia (strata, úbytok, resp. choroba mysle, mozgu) sa netýka výslovne starej popuplácie, je to „právom" aj iných, mladších ľudí. pokračovanie článku
Nemám na mysli bulvár, ani účtovanie „juríkov" na kontách konkrétnych osobností. Vzhľadom na to, že sa blíži Deň duševného zdravia (10.10.) a ním spojená zbierka Nezábudka, myslím tým charitu. pokračovanie článku
Možno by som len chcela nadviazať na príspevok blogérky pani Svetlany, lebo moja reakcia by bola predsa len o čosi dlhšia, ako tie ostatné. pokračovanie článku
Celkom reálna situácia. Je sobota večer, noc. Idem od priateľky, s ktorou som sa už dlhší čas nevidela, napriek tomu, že to máme od seba iba dve ulice - jednu hlavnú a ešte jednu priamo k nášmu domu. Keďže na návštevu nemusím ísť autom, ani autobusom máme to od seba naskok, tak čas návštevy nehrá rolu. Je neskorý večer, sme samé a urobili sme si malú dámsku jazdu. Tentokrát u nej doma. Nejaké tie jednohubky, niečo slané, zopár keksíkov a samozrejme sedmička vína. Pre dve. A kopec spomienok. Trochu sĺz a nakoniec pri odchode presviedčame jedna druhú, že sa budeme stretávať minimálne dva razy do mesiaca a trochu pompéznejšie. Rozhodla som sa, že ju koncom mesiaca pozvem do reštiky, však budem mať narodeniny. pokračovanie článku
Napriek nezáujmu zo strany verejnosti otváram túto tému znovu. Prečo? Potrebuje záujem ani nie tak do počtu čitateľov, skôr obsahu. Zákon o zamestnanosti je pre mnohých nezaujímavý, kým sa ich nezačne skôr či neskôr osobne dotýkať. pokračovanie článku
by už vláda mala prijať a konečne stáť za svojimi vyjadreniami. Pri pani Radičovej si už národ zvykol, že svoje vyhlásenia ústne takmer povýši na zákon a ... o pár dní to už pravdou nie je. Prvý raz to bolo ešte pred prijatím vládneho programu, keď pán Sulík „nahlas" rozmýšľal, neskôr sa to týkalo pána Matoviča, keď čosi bolo deklarované a čosi iné uskutočnené (20 mil.úplatok) a zase pán Sulík, atď ... pokračovanie článku
Byť zamestnancom chránených dielní, chráneného pracovného miesta či iba pracovať v chránenom pracovisku, je v podstate to isté. Tá istá skutočnosť, viacero pomenovaní. Načo sa oháňať dielňami, keď sa tam nič nevyrába a ide v podstate iba o jedného či dvoch zamestnancov bez tvorby zisku? Mnohí určite privítali zmenu zákona, že sa zmenila doba trvania zamestnávania pracovníkov z troch na dva roky. Určite je to veľké plus, hlavne pre ľudí ZP, teda invalidných. pokračovanie článku
K tomuto príspevku nebude pridané žiadne video; prosím, ale s čítaním nech počkajú „slabé povahy". Aké sú to? Podľa mňa ľudia, ktorí donekonečna obhajujú socialistickú spravodlivosť. Názory iných ich nielen urážajú, ale podľa nich by mnohí za svoje vyjadrenia mali „zhniť" v base. Teraz budem jednou z nich. pokračovanie článku
Tento príspevok mala napísať moja dcéra, alebo ak chcete, moja zamestnankyňa, moje pracovníčky. Keďže ony majú iné priority, ako písať blogy, píšem to za všetkých, vrátane seba; ja ako šéfka.Roky som bola matkou. Mojim deťom, teda aj mojej dcére. A nikdy ňou neprestanem byť. Ani teraz, ani potom. Ale aké to je, keď prestávam byť matkou a som, jednoducho povedané, šéfkou? Roky som bola priateľkou, a nikdy ňou neprestenem byť. Ani teraz, ani potom. Ale som šéfkou. Aké to je? pokračovanie článku
A zase je tu prvý september. V poradí koľký, čo si už nepočítal? Ozaj, koľko rokov už nepočítame prvý september ako začiatok školského roku? Lebo, čas, ktorý nás posúval z ročníka do ročníka je dávno za nami, dokonca i čas, keď sa to týkalo našich detí. A predsa len nie je možné na to obdobie života zabudnúť. Nielen preto, že je to nerozlučne spojené s detstvom, ale je to čas nových a nových poznaní, začiatok čohosi, čo sa v živote nikdy nekončí. Spojené so vzdelávaním, zbieraním nielen vedomostí, ale i zážitkov, ktoré v nás zostanú po celý život. pokračovanie článku
Dnešok je pamätným dňom. Nie v kalendári (ozaj prečo nie?) ale v srdciach a v mysliach mnohých a mnohých. 21. august - nepotrebuje komentár. Ale...? Budem tak trochu čerpať zo spomienok mojej matky. pokračovanie článku
Aj keď nerada, robím to. Utiekam sa k spomienkam. Tentokrát nie preto, aby som pohla kýmsi svedomím, ale preto, aby som sa zbavila čohosi, čo nie je pre mňa už aktuálne a myslím si, že nebude. Ale na druhej strane, existujú ľudia fanatici, ktorým by som danou spomienkou urobila radosť. Tak prečo nie? pokračovanie článku
Pri čítaní jednotlivých príspevkov nielen na tomto blogu, ale na internete vôbec, sa nám môže zdať, že náš materinský jazyk je v kríze. Čoraz viac do bežnej hovorovej reči prenikajú slová z angličtiny, ktoré výslovnosťou v komunikácii tak dokážeme pretvoriť a spotvoriť, že im potom rozumie naozaj len málokto. Používame skratky a symboly, hlavne v písomnom styku a celkom zabúdajúc na pravidlá, meníme si používanie malých a veľkých písmen, nehovoriac o interpunkcii. Je to správne? pokračovanie článku
Viera tvoja ťa uzdraví ... ( Iba si za to ešte priplať a musíš veriť, že ja som tá, ktorá to všetko tam hore zariadi a mal by si byť za to vďačný!!!) Veta, ktorá sa mi akosi nadlho usídlila v srdci. Nič nové, čo by som už niekedy nepočula. Iba... Ak by odznela z úst lekára, možno by sa dalo s ňou súhlasiť. Prirodzene, moja viera + jeho odbornosť a lekárska starostlivosť. Ale... Ak človek verí, že sa uzdraví, má vraj väčšiu šancu. A kto by nechcel sa uzdraviť, byť zdravý, šťastný, pekný, bohatý? ... a stačí tak málo. Nakontaktovať sa na Neomylnú Betty. pokračovanie článku
Dlho, celé roky som si myslela, že sú to takí istí ľudia, ako som ja, resp. celá moja rodina. Ľudia, ktorí celé roky chodia do práce, keď chcete aj podnikajú, zarábajú pre seba, žijú tak, ako sa im darí - niekedy lepšie, inokedy menej dobre. Ľudia s normálnymi problémami, ktorých občas trápi choroba, neúspech, nepochopenie či dokonca aj závisť iných. Skrátka, obyčajní ľudia. Takto vnímam seba, mojich blízkych, susedov, ale aj tých ostatných mne trochu blízkych z komunálnej politiky, ďalej lekárov, učiteľov a rôznych iných, s ktorými skoro denne prichádzam do styku. Skrátka, obyčajní ľudia! pokračovanie článku
Som v šoku. Vraj, táto stránka končí. Prečítala som si tých pár príspevkov o tom, že prečo je tomu asi tak a kto je za tým, ale, priznám sa, vôbec tomu nerozumiem. Prosím, ak si nájde niekto čas, aby mi to v diskusii vysvetlil. pokračovanie článku
Vraj som filantrop, sociálne orientovaná a nadovšetko si cením možnosť slobodne sa rozhodnúť ...
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
