Keď práca (ne)teší

Autor: Eva Fulajtárová | 6.2.2012 o 15:50 | (upravené 6.2.2012 o 16:26) Karma článku: 11,30 | Prečítané:  2201x

K tomuto príspevku ma inšpirovala ponuka voľných pracovných miest zverejnených na internete v našom regióne. Nie je ich veľa, oproti minulosti poskromne. Ale v porovnaní s inými mestami, je zrejmé, že pracovné miesta u nás ešte sú. A zvyčajne práve tieto publikované, sú dlhodobo neobsadené.  Možno sa človek opýta, prečo?

Realita minulosti i súčasnostiRealita minulosti i súčasnostiinternet

 

Európa sa pomaly prebúdza z krízy, či do krízy? Jedni tak, druhí naopak. Tvrdia, že je kríza, cítia to podnikatelia, zamestnávatelia, zamestnanci. Celá ekonomika je v podstate o uctievaní jedného boha a to boha spotreby. Keď bude spotreba, bude potreba vyrábať, ľudia budú mať prácu, budú dane, odvody a všetko dokola.

Ale kto stanoví normy potreby a spotreby? To, čo je pre niekoho bežným nákupom, u iného môže ísť o tzv. sviatočný nákup. A je jedno či ide o potraviny, spotrebnú elektroniku, či dokonca o dovolenku. Niekto pravidelne 2-3x za rok, niekto raz za tri roky a možno ani to nie. A tak je to so všetkým.

Ľudia začali šetriť. Tí šťastnejší, ktorí majú z čoho. A tí, ktorí majú prácu. Tí, čo žijú zo sociálnych dávok, alebo našich neslávne vysoko-nízkych dôchodkov, často rozhodujú, čomu po zaplatení nákladov na bývanie dajú prednosť. Zdraviu, zdravej výžive, alebo iba jednoducho žijú svoj každodenný život.

K tomuto príspevku ma inšpirovala ponuka voľných pracovných miest zverejnených na internete v našom regióne. Nie je ich veľa, oproti minulosti poskromne. Ale v porovnaní s inými mestami, je zrejmé, že pracovné miesta u nás ešte sú. A zvyčajne práve tieto publikované, sú dlhodobo neobsadené.  Možno sa človek opýta, prečo?

Prečo? Keď sa človek uchádza o nové miesto, málokedy sa zaujíma, kto bol na tom mieste pred ním. Častokrát to nejde, ale na škodu nového záujemcu. Prečo? Lebo...

V našom regióne dlhodobo chýba pracovná sila šička. A takmer jedno či vyučená, alebo nevyučená s praxou. A keď sa aj taká nájde, má dve možnosti výberu. Buďto textil, alebo obuv. V oboch profesiách je ich nedostatok. Prečo? Nie, že by nebolo šikovných žien, ktoré by túto prácu chceli, alebo vedeli robiť. Tak potom prečo?

Príliš vysoké normy práce. Tie menej zručné to jednoducho stíhať nikdy nebudú a tie, ktoré majú v danej brandži už nejakú tú skúsenosť, makajú ako fretky. Bez ohľadu na prestávku, na boľavý chrbát, bez ohľadu na to, či budú poobede vládať vyzdvihnúť dieťa zo škôlky, alebo naopak, či ráno k nemu vstať. Normy sú čosi posvätné, o čom sa nerozpráva, nedebatuje, čo je raz dané a hotovo. Ale ... Prečo sú iné normy na tie isté práce v Česku a prečo iné u nás na Slovensku? Možno iba preto, že je to iná firma, alebo iná krajina, kde táto firma pôsobí? A vôbec? Ako také normy vznikajú, kto ich stanovuje? Neviem, či je na príčine 22 novoprijatých záujemkýň o prácu, že ani po troch mesiacoch nedokážu plniť daný plán, teda normu, za čo majú minimálnu mzdu. Ak to nezvláda 22 žien z tridsiatich, sú na príčine iba tie ženy? Nie sú tie normy práce a výkonu náhodou nadhodnotené? Kto má o tom rozhodnúť? Úrad verejného zdravotníctva môže posúdiť stav a kvalitu pracovného prostredia. Inšpektorát práce sa vyjadruje k podmienkam na pracovisku z hľadiska bezpečnosti , hluku, rôznym taxatívne zákonom stanoveným normám - elektrina, výšky, atď. Kto môže určiť, koľko párov obuvi je možné za deň vyprodukovať bez ujmy na zdraví zamestnancov? Tieto čísla si určuje sám zamestnávateľ a pochybujem, že by bral do úvahy priemerné schopnosti svojich zamestnancov. Skôr ide o výpočet podľa tých, čo tam pracujú dlhodobo a v robote sú od „nemlátom do nemlátom".

To je výroba. Poďme teraz do administratívy, alebo kto ako chce. Účtovnícke práce, ekonomika, administratívna činnosť. Od čoho závisí efektívnosť výkonu prác daného zamestnanca? Od počtu zamestnancov vo firme, od zákazok, od počtu partnerov, objemu prác vyčíslených vo finančnom vyjadrení? Od čoho? Od toho, čo určí zamestnávateľ. Lenže, človek, ktorý o tomto rozhoduje, nemá ani šajn, čo tieto úkony vyžadujú, akým spôsobom ich treba spracovať, kým sa dosiahne žiadaný výsledok. Že dnes tieto úkony robia predovšetkým programy a človek je len akýmsi kontrolórom zadávaných údajov? Nie je to pravdou. Poznám firmy, kde sa ešte počítajú výplaty ceruzkou, kde sa odvody donedávna robili na papieri a cez podateľňu sociálnej poisťovne, zdravotnej, atď...

Nie všetko máme už cez počítač a je kopec tzv. ručnej roboty a niekedy treba veľmi zvážiť aj to, čo do toho počítača dáme. Takže ... opäť, kto má právo rozhodovať o náplni práce daných zamestnancov? Je to personálny manažér, alebo akýsi prevádzkar, atď? Kto?

Realita. Príbeh zo skutočnosti. Žena ráno upratuje reštauráciu, sklady, chodby, WC-ká a vôbec. Bola prijatá ako upratovačka. Medzi upratovaním v automatickej práčke operie utierky, uteráky a neraz aj pracovné plášte svojich kolegýň. Potom to zavesí, zvesí suché a ide zaniesť do neďalekej čistiarne veci do práčovne. Aby to nemala ťažké, dá to ako balík na bicykel za sedadlo. Príde späť, už je v kuchyni, umýva riady. Približne 2-3 hodiny podľa množstva obedov. Potom si sadne na dve hodiny a predáva stravníkom lístky. Potom ešte na dve hodiny ide do bufetu, kde pomáha predávať. Neblokuje, iba vydáva knedle, parené buchty, nejaké to pivo a bufetárka to iba blokuje. Potom umyje kuchyňu, roztriedi špinavé použité utierky, umyje podlahu tak v kuchyni aj v jedálni a okolo štvrtej odchádza domov. Vždy s pár kúskami na žehlenie. Plášte, obrusy, uteráky.  Koľko činností tá žena počas dňa robí? Je to v súlade s normami? Ktohovie? Ale určite je to v súlade s požiadavkou majiteľa tejto reštaurácie a ani nemukne. Donedávna mala za túto prácu iba minimálnu mzdu. Dnes jej majiteľ zvýšil mzdu na 350,00 € mesačne s tým, že ochotne príde pomôcť na rôzne večerné akcie. Niektoré trvajú až do rána, takže služba v službe. Ale ide to.

Kto je zodpovedný za normatívy práce? Riaditeľ, personalista,  výrobný námestník, ev. prevádzkar alebo kto konkrétny?  Kto má právo sa k nim kompetentne vyjadriť a schváliť ich? Samozrejme, okrem navrhovateľa.

Dobre, som riaditeľkou v istom zariadení. Hľadala som silu na plný úväzok, ešte aj silu s osobitnou požiadavkou. Na chránené pracovné miesto. Keď som takú našla a povedala jej, čo bude jej pracovnou náplňou, zhrozila sa. Povedala, že jej ponúkam prácu na viac ako na 12-násť hodín denne. Že to množstvo práce nie je možné zvládnuť počas 8-nich hodín denne. Takže? Robím si tú prácu dodnes sama. Nikto iný ju prijať nechcel. Možno iba preto, že to musí byť človek invalidný. Takže  táto práca dodnes zostala mojím bremenom. Dnes to už naozaj doslova tak cítim.  Ako som na tom s časom? Robím to, čo je nevyhnutné, dôležité a potrebné. Robím to dovtedy, kým to nemám  hotové. Nie 8 hodín, ale koľko treba a určite 2x do týždňa ma v robote zastihne aj večer. A tiež si už naši doma zvykli, že mávam pracovné soboty, či nedele. Počas sviatku pracujem normálne, ako keby nebol a často mávam vtedy plánované aktivity s verejnosťou. Lebo ľudia majú trochu času a keď sú ochotní prísť, využijem to.

 

Takže, čo sa čudujem, že ľudia nemajú záujem pracovať. Pracovať do zodratia tela za smiešnu mzdu nie je nič príjemné. Poznám  to sama na sebe, ale nateraz nemám ani pre iných, ani pre seba iné riešenie. A zmení sa to?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?