Vplyv zamestnania na zdravotný stav psychicky chorého človeka

Autor: Eva Fulajtárová | 19.6.2012 o 12:02 | (upravené 19.6.2012 o 12:26) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1465x

Napriek tomu je potrebné mať na pamäti, že pri akomkoľvek ochorení, je takmer  vždy šanca zmeniť svoj zdravotný stav k lepšiemu, ev. zastabilizovať ho. V reálnom živote je to asi o tom, že človek sa raz cíti lepšie, raz o čosi horšie a táto situácia môže pretrvávať aj niekoľko rokov. Majme na pamäti, že hovoríme o psychicky chorých ľuďoch s rôznymi diagnózami.

Najlepším liekom je radosť zo životaNajlepším liekom je radosť zo životaNiekto iný ako ja

 

V podstate žiadne ochorenie by nemalo byť právnym dôvodom na to, aby človek zostal v postavení invalidného dôchodcu natrvalo po celý život. Invalidný dôchodok je sociálna dávka, ktorá sa priznáva človeku na zmiernenie jeho zlej zdravotnej situácie po stránke ekonomickej. Je naozaj veľmi zložité, keď človek "nezvláda nielen svoj život a seba",  a má zvládať chodiť do roboty a pracovať. Preto je toľko práceneschopných, ev. bez zamestnania. Teda, invalidný dôchodok, ako jeden z nástrojov sociálnej politiky, beriem. Ak je človeku priznaný invalidný dôchodok, má viac času riešiť svoj zdravotný stav, nemusí mať obavy, že nebude mať z čoho žiť, platiť nájom, či uspokojovať si svoje ostatné životné potreby.

Napriek tomu je potrebné mať na pamäti, že pri akomkoľvek ochorení, je takmer  vždy šanca zmeniť svoj zdravotný stav k lepšiemu, ev. zastabilizovať ho. V reálnom živote je to asi o tom, že človek sa raz cíti lepšie, raz o čosi horšie a táto situácia môže pretrvávať aj niekoľko rokov. Majme na pamäti, že hovoríme o psychicky chorých ľuďoch s rôznymi diagnózami.

V období, keď si človek myslí, že jeho zdravotný stav je ako-tak v norme, mal by začať pracovať na sebe a to tak, že si začne hľadať zamestnanie. Závisí iba od neho, či sa vráti k pôvodnej profesii, alebo skúsi čosi iné. Podstatné je, že má záujem preveriť si sám v sebe to, ako na tom  zdravotne je. Ten záujem je prvoradý a rozhodujúci činiteľ v celej jeho „politike zamestnávania", v podstate je rozhodujúcim činiteľom, ktorý do budúcnosti môže natrvalo zmeniť jeho život. Záujem!

Cestu, ktorú si človek vyberie, závisí od neho samotného. Ale  odporučila by som sa obrátiť na ÚP, kde človeka napriek poberaniu ID zaregistrujú ako UoZ a budú ho viesť v evidencii. Potom by som si vyhľadala zoznam chránených pracovných dielní, ev. rôzne neziskové organizácie typu OZ, n.o., s tým, že by som si u nich overila možnosť zamestnať sa v rámci Zákona o zamestnanosti č. 5/2004. Ide o miesto v chránenej dielni, pracovať na konkrétnom mieste či pracovnej pozícii v rámci CHPM. Ak má človek naozaj vážny záujem a naviac je ešte ochotný istú dobu pracovať ako dobrovoľník bez nároku na mzdu, určite sa časom v danej organizácii presadí. Totiž nemusí sa hneď viazať ako riadny zamestnanec, organizácie môže využiť aj iné možnosti jeho profesionálneho uplatnenia. A to prostredníctvom platených dobrovoľníckych prác, teda služieb, ktoré umožňuje spomínaný zákona v paragrafe 52a-možnosť výkonu dobrovoľníckej práce za úhradu. Tento pracovný vzťah je iný, ako právny pracovný pomer, nezakladá účasť na sociálnom poistení. Dobrovoľný pracovník je naďalej UoZ v evidencii ÚPSVaR, takže ZP za neho naďalej platí štát. Ako bonus,  daná organizácia, ktorá takéhoto pracovníka zamestná, získa aj finančné prostriedky na úhradu  jeho pracovných aktivít. Pri pracovnom vzťahu podľa ZP sa toto nedeje.

Je naozaj len na samotnom človeku, o ktorý druh pracovnej aktivity prejaví záujem. Osobne by som odporúčala stať sa neplateným dobrovoľníkom v nejakom OZ podľa vlastných záujmov, či vzťahu k istej problematike. Preniknúť do života tejto komunity, spoznať jej klientelu, otestovať sa, či mi dané spoločenstvo vyhovuje a ako prijíma ono mňa. Následne by som sa ponúkla na bezplatný výkon akejkoľvek činnosti a to záväzne na čas určitý. Trebárs na mesiac, tri mesiace, a pod. Ale záväzne, časovo ohraničený úsek. To preto, aby som u zodpovedných pracovníkov daného spoločenstva získala ich dôveru. Je možné robiť čokoľvek, na čo sa cítim. Najlepšie je začať s pomocou pri upratovaní, robiť niekomu spoločnosť, alebo iný druh výpomoci podľa požiadaviek zástupcov organizácie.

Ak to človek zvládne, je len na ňom, či si nevyskúša schopnosť pracovať ako platený dobrovoľník. Výhodou oproti riadnemu pracovnému vzťahu pre obe strany je to, že tento vzťah možno kedykoľvek ukončiť z oboch strán bez akýchkoľvek následných komplikácií. Ak sa zvládne aj táto pracovná aktivita, je možné uchádzať sa o miesto v chránenej dielni, alebo žiadať danú organizáciu o vytvorenie CHPM aj v tej istej pozícii, ako pracoval UoZ prostredníctvom dobrovoľníckych platených prác.

Naozaj je veľmi dôležité riešiť otázku zamestnanosti aj počas poberania ID. Je možné, že človek získa obavu, či mu ID nebude odňatý, ev. nejak krátený?  Keďže psychické ochorenie je ochorením, ktoré zvyčajne pretrváva po celý život, toto sa v bežnej praxi nedeje. Pracovné možnosti, resp. ponuka zákona pracovať aj ľuďom ZP v programe chránených pracovísk je istou zárukou toho, že človek o svoje ekonomické istoty sa obávať nemusí. V prípade, že to riskne a zamestná sa sám bez „ochrany zákona", túto istotu mať nemusí.

Prečo aj počas poberania ID pracovať? Nielenže sa zvýši ekonomická nezávislosť od rodiny, alebo aj od spoločnosti, ale hlavne zvýši sa jeho sebahodnotenie voči okoliu. Tým, že sa človek zamestná, stúpne jeho hodnota v rodine, medzi príbuznými, známymi a vôbec stane sa kýmsi iným. Akosi sa časom zabudne, že je to človek psychicky chorý a okolie ho časom začne vnímať ako ostatných zamestnaných ľudí. Dokonca týmto spôsobom je možné potlačiť u človeka aj jeho mentálny postih a zmyť z neho akékoľvek nálepky. A o aké nálepky u psychicky chorých ľudí ide, nie je potrebné bližšie špecifikovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?