Pracovať aj napriek ochoreniu (psychické)

Autor: Eva Fulajtárová | 19.6.2012 o 16:28 | (upravené 19.6.2012 o 16:55) Karma článku: 4,74 | Prečítané:  1032x

V tomto príspevku je rovnako dôležité to ochorenie, ako aj jeho bližšia špecifikácia - psychické. Zákon o zamestnanosti, resp. naše zákony nerozlišujú jednotlivé ochorenia ani z pohľadu zamestnania či zdravotného postihnutia. Všetci ľudia, ktorí poberajú ID (lebo je to cieľová skupina môjho záujmu), zákon pozná ako osoby so ZP a je úplne jedno, do ktorej skupiny človek patrí.

... na čase a mieste nezáleží... na čase a mieste nezáležíktosi, kto myslí rovnako, ako ja

 

Pre človeka samotného je veľmi rozhodujúce, či má „iba" neviditeľný postih, alebo už pri prvom stretnutí s ním je jasné, že ide o človeka zdravotne postihnutého. Neviditeľný postih - neznamená to, že človek môže byť „iba" psychicky postihnutý. Do tejto skupiny patria aj ľudia s problémami srdca, nefrologické ochorenia, ale aj diabetici, či celá iná skupina ľudí ZP. Okrem toho, že poberajú ID, vlastnia aj preukaz občana ZP a tento ho predurčuje k uplatneniu mnohých kompenzácií.

Cieľom tohto príspevku nebude venovať sa  výkladu pojmov: invalidita s prihliadnutím na schopnosť pracovať, ani ľuďom ZŤP z pohľadu zákona o peňažných príspevkoch na  kompenzáciu následkov ich zdravotného stavu.  Toto všetko si ponechám na iný príspevok.

V predchádzajúcom príspevku som sa venovala dôležitosti práce v živote človeka. Áno, práca je naozaj pre každého z nás veľmi dôležitým prvkom. Od schopnosti pracovať a zvládať pracovné aktivity záleží totiž mnohé v našom živote. Mnohé.

Spoločnosť, aj tá naša, sa prezentuje, že vie vytvoriť podmienky pre prácu každému, kto má záujem pracovať. Možno to znie neuveriteľne, že keď mnohí zdraví ľudia sú dnes bez zamestnania, prečo sa ponúka možnosť práce ľuďom, ktorí sú už raz finančne zabezpečení? Odpoveď: lebo ... Lebo možnosť pracovať nie je len o peniazoch, je to hlavne o existencii človeka a jeho dôstojnosti ako takej. Kto chce pracovať, nech pracuje a nech dokáže, že je lepší, ako ten druhý. Ani u ľudí ZP nie je získanie práce jednoduché. Okrem toho, že si tú prácu musia sami nájsť, musia presvedčiť zamestnávateľa, že som dobrý, musia bojovať aj so svojím zdravotným postihnutím. Je preto skutočne nemysliteľné, aby títo ľudia to dokázali „ťahať" rovnakým tempom, ako ľudia zdraví.

Sama som pracovala skoro nepretržite celých dvadsať rokov a to v režime od 6-tej, prípadne 7, či neskôr aj od 8-mej hodiny a to každý deň 8,5 hodín. Medzitým mi odrástli moje dve deti a ja som s veľkou úľavou prijala možnosť byť nezamestnaná. Kým... kým som nevystúpila z rozbehnutého vlaku, do ktorého sa naskakovalo len veľmi, veľmi ťažko a dlho, dlho sa to nedarilo. Až kým som nepochopila, že rokmi človek stráca nielen pracovné návyky, chuť pracovať, možnosť pracovať, ale rokmi pribúdajú aj choroby. Takže, spočítané, zrátané.

Ak to preorientujem na ľudí ZP, vo svete biznisu, rivality a obyčajného života šancu zamestnať sa v podstate nemajú žiadnu. Preto je tu Zákon č. 5/2004, ktorý umožňuje  zamestnávať týchto ľudí podľa osobitných predpisov. Dobre, zákon je čosi, čo to zamestnávateľom umožňuje, ale skutočnosť je úplne iná. Tak z pohľadu zamestnávateľa, i zamestnanca.

Každý normálne uvažujúci človek pochopí, že ak chce zamestnať človeka, ktorý je poberateľom ID, musí dopredu počítať s tým, že ten človek má nejaké pracovné obmedzenia. Preto by si mal zamestnávateľ dopredu rozmyslieť, či zdravotný postih jeho budúceho zamestnanca, nebude mu brániť vykonávať dané pracovné povinnosti. Preto sa musí „načrieť" aj do osobných údajov potencionálneho uchádzača o zamestnanie. Viem, jednak je to neetické, jednak sa to nesmie, ale... Skrátka, nejde to inak.

Ak si myslím, že daný pracovník môže byť pre danú spoločnosť, zariadenie, či inú komunitu prínosom, skúsim to. Čo k tomu potrebuje zamestnávateľ? Predovšetkým poznanie, že beriem človeka ZP, ktorý je poberateľom ID a teda jeho pracovná schopnosť je znížená o ...xy percent. Síce, pre zamestnávateľa čím vyššie percento poklesu pracovnej schopnosti budúceho zamestnanca je v jeho prospech, (paradox ako vyšitý - toto by sa malo do budúcnosti určite zmeniť), skutočnosť je však o čomsi inom. Ak príjme pracovníka, ktorý je na plnom invalidnom dôchodku, ako zamestnávateľ mám viac výhod, oproti človeku, ktorého ohodnotenie poklesu zdravotnej spôsobilosti nedosahuje výšku 71 a viac percent. Viac výhod, ale aj viac povinností. Tie povinnosti nie sú dané zákonom, ale ako človek vo vedúcej funkcii, resp. v riadiacej funkcii, musím dopredu počítať, že pracovný výkon daného človeka nemôže dosahovať úroveň požadovaného pracovného výkonu v porovnaní so zdravým pracovníkom. A toto akosi zamestnávatelia neradi berú v úvahu, lebo ich snahou nie je pomôcť nájsť človeku jeho stratenú dôstojnosť, ale nájsť si lacnú pracovnú silu. A tak zamestnávatelia zamestnávajú týchto ľudí za úplne rovnakých podmienok, ako ľudí zdravých, bez akéhokoľvek zdravotného postihu. A úplne vytesnia z hlavy skutočnosť, že im štát za týchto ľudí 2 roky  garantuje takmer 100% úhradu mzdy a odvodov, alebo do výšky takmer 90% (stredné a veľké podniky), prispieva im na úhradu nákladov spojených s ich pracovným miestom a to prostredníctvom úhrady energií či nájmu. Aktuálne hlavne pri zriadení CHPM rôznymi neziskovými organizáciami, OZ a pod.

Každý riadiaci pracovník pri zamestnaní osoby so ZP, ktorý je zároveň invalidným dôchodcom, by si mal pamätať účel zamestnania každého jedného takéhoto pracovníka. Účel, pre ktorý ho zamestnal a nikdy by nemal odbočiť z tejto pomyslenej cesty. Totiž, aby sa v priebehu dvoch rokov nestalo, že mu zmení pracovnú pozíciu za horšiu, ev., že v jeho neprospech mu zmení pracovnú dobu, alebo niekedy stačí zmeniť iba pracovný priestor, a problém je na svete. Problém v podobe práceneschopnosti, horších pracovných výkonov, a pod. Aj keď stále myslím na ľudí hlavne so psychickým problémom, týka sa to každého jedného pracovníka zamestnaného v rámci zákona č. 5/2004.

Ľudia so ZP si vyžadujú od riadiaceho pracovníka organizácie, ev. ním povereného pracovníka, osobitný ľudský prístup. Môžu mať upravenú pracovnú dobu, iný nástup do zamestnania ako ostatní pracovníci, iný čas prestávok. Je pravdou, že hlavne u  psychicky chorých ľudí je problém prísť do práce presne v stanovený čas. Tak sa mu určí nástup do zamestnania v priebehu dvoch hodín s tým, že následne v ten deň odpracuje presne stanovený počet hodín na ten konkrétny deň. Ak má v stredu pracovný čas 7 hodinový a on príde do práce 8,40 bude v ten deň pracovať do 15,40 + 20 minút prestávka na obed, teda do 16-tej hodiny. Je výhodou, že dnes je možné v mnohých prípadoch dovoliť pracovníkom pružný pracovný čas, dokonca aj prácu z domu. Samozrejme toto sa nedeje hneď po uzatvorení pracovnej zmluvy, ale po ukončení skúšobnej lehoty je možné uvažovať aj o tomto spôsobe práce. Hlavne vtedy, keď je človek prijatý na ohraničený druh pracovnej činnosti a táto si vyžaduje iné pracovné prostredie, ako je mu možné v zamestnaní vytvoriť. Práca ekonómky spojenú s prácou účtovníčky. Ak pracovník súhlasí, že túto prácu bude vykonávať na vlastnom počítači doma, prosím, isté dni v mesiaci má právo pracovať sám v pokoji s tým, že mzdy, odvody a všetky potrebné podklady pre ÚPSVaR budú hotové v požadovanom termíne. Podobné je to aj pri výkone práce projektového manažéra, kde si jeho pracovné zaradenie vyžaduje neobmedzený prístup k internetu a pri tvorbe projektov maximálnu sústredenosť. V kolektíve sa mu zadá úloha vypracovať projekt pre tú a tú nadáciu a čo bude v danom projekte, prípadne jeho úspešnosť, závisí na ňom samotnom. Pre mňa ako riadiaceho pracovníka je podstatné, či daný pracovník k určitému termínu túto úlohu splnil, možno aj s akým výsledkom, ale nie, kedy to urobil - či v nedeľu popoludní, alebo v utorok od 13-tej do 17-tej. Podstatné je, či prítomnosť tohto človeka je pre danú organizáciu prínosom, alebo zamestnáva kohosi iba preto, lebo nemá ako platiť nájomné. Skôr som za prvú alternatívu, aby tento človek danú komunitu pozdvihol aj v očiach verejnosti, aby bol reprezentantom zamestnávateľa v kladnom slova zmysle. To je tá najlacnejšia a najpozitívnejšia reklama aktivít daného zamestnávateľa. Už skutočnosť, že sa rozhodnem zamestnať človeka so ZP sa vo verejností hodnotí pomerne pozitívne a kladne. To, že tento človek svojou prácou zviditeľní zamestnávateľa cez prizmu dôležitosti jeho poslania v danom regióne, je pre oboch bonus navyše.

Je pravdou, že nech je človek akokoľvek v práci úspešný, je hodnotený iba minimálnou mzdou. Lebo ... malé organizácie, závody či podniky (typu OZ, n.o.) mu môžu preplatiť iba to, čo im následne na neho preplatí ÚP. Ako bonus dostáva, alebo aj nie (bože odpusť širokú diskusiu o povinnosti zamestnávateľa) stravné lístky, dostáva alebo nie benefity v rámci sociálneho fondu, atď. Ak je zamestnávateľ ústretový voči svojmu zamestnancovi tým, čo je v jeho silách a možnostiach, myslím si, že sa dokážu dohodnúť obe strany. Podmienkou je, aby človeka práca tešila, aby mal zamestnanec pocit dôležitosti či patričnosti v danom kolektíve, aby vedel, že jeho práca má pre danú organizáciu zmysel. Vtedy možno postačí aj minimálna mzda, lebo inak to nejde. A miesto príplatkov za prácu „nadčas" (lebo aj taká občas býva), postačí o jednu-dve prestávky viac, ako sa píše v „múdrych knihách". A keď už nejde človeka ohodnotiť finančne, tak sa snažíme vyzdvihnúť daného zamestnanca aspoň v danej komunite, či možno aj  na verejnosti, aspoň morálne. Cez tlač, rôzne média, prostredníctvom internetu, či našich obchodných partnerov. A ... vtedy je možné občas privrieť aj oči a „umožniť mu" odchod z pracoviska o nejakú tú polhodinu skôr. Všetko je založené na vzájomnej dôvere, úcte k človeku. Nesmieme nikdy opomenúť, že ide o pracovníka, ľudí, ZP, ktorí napriek svojmu handicapu, dokážu niekedy podstatne viac ako zdraví ľudia. To nie je fráza, je to moja osobná skúsenosť so zamestnávaním ľudí ZP so psychickým postihom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?