P r á c a : právo alebo povinnosť?

Autor: Eva Fulajtárová | 20.6.2012 o 13:21 | (upravené 20.6.2012 o 13:28) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  973x

Každý dospelý zdravý človek vie, že práca je predovšetkým povinnosťou a to jednou z najdôležitejšou takmer na celý život. Keďže séria mojich príspevkov je venovaná ľuďom ZP, táto úvaha sa bude uberať trochu iným smerom. Takže: je práca právom alebo povinnosťou?

Sila paragrafovSila paragrafovInternet

P r á v o ?

Zákon pozná niekoľko skupín ľudí ZP a podľa toho sú títo ľudia aj hodnotení. Závisí to predovšetkým tak od ich zdravotného stavu, doby trvania ochorenia, veku a dosiahnutého vzdelania. Preto má niektorí človek s podobným ochorením iba tzv. čiastočný ID (diabetik, účtovník) a iný s tou istou diagnózou je poberateľom plného ID - napr. kuchár s niekoľkoročnou praxou.

Osobitnou skupinou ľudí ZP sú tzv. dôchodcovia z mladosti. Patria sem ľudia po dovŕšení 18-teho veku života, keď pre svoj zlý zdravotný stav z detstva nemohli navštevovať žiadnu školu, a preto ani nezískali žiadne vzdelanie. Rovnako na tom sú aj čerství absolventi škôl - UŠ, stredných škôl, ale môžu to byť rovnako aj absolventi VŠ, ktorých zdravotný stav je natoľko vážny, že nie sú schopní pracovať. Vtedy majú nárok na tzv. plný invalidný dôchodok - dôchodok z mladosti. Jeho výška závisí hlavne od vybraného typu štúdia, resp. od toho, čím sa mohol daný absolvent v budúcnosti živiť. Ale po väčšinou jeho výška je približne v sume okolo 300 €. Málo či veľa? Je to v podstate minimálna mzda „na ruku" a pohľad ľudí na vyplácanie tohto dôchodku je rôzny. Mnohým sa zdá  dosť vysoký, nakoľko supluje iba vreckové týmto mládežníkom, im sa to vidí málo. Čo na tom, že pravda je na oboch stranách. Za takúto mzdu „na ruku" robí dnes mnoho ľudí a sú radi, že majú aspoň toto. Tiež je otázkou, prečo rodičia nemajú povinnosť tieto „dospelé deti" živiť zo zákona do veku 25 rokov, ako je to v prípade zdravých mladých ľudí? Títo od štátu nepoberajú žiadne príspevky. Ani v nezamestnanosti, ani sociálne dávky. Toto nevyriešime a ani to nie je obsahom tohto príspevku.

Človeku po ukončení školy je priznaný invalidný dôchodok. Predchádza tomu dlhoročná, v mnohých prípadoch aj celoživotná liečba. Aj keď je dnes hyperaktivita, ADHD, rôzne poruchy vo vzdelávaní - tzv. disky, celkom bežné, nie každý takýto detský pacient sa v dospelosti stáva poberateľom ID. Mnohí z toho časom vyrastú, iní sa dokážu zastabilizovať sami pomocou liekov, a mnohí s tým dokážu žiť. Ťažšie ako celkom zdraví ľudia, ale žijú. Pracujú, neskôr si založia aj nejakú tú rodinu, majú deti, svoje záľuby a to, že sú trochu iní, to už ani neriešia.

Nie každý má takéto šťastie a u niektorých z nich je časom diagnostikované vážne psychické ochorenie typu depresie, schizofrénia, či rôzne iné. Rozsah a charakter danej diagnózy je taký,  že človeka treba chrániť zákonom nielen pred zlobou sveta, ale neraz aj pred ním samotným. Časté pokusy o sebapoškodzovanie, sebazničenie sú iba zlomkami prejavu ich správania.

Mladý človek skončí školu a ... časom sa prekvalifikuje na ID. Toto poznanie býva otrasné. Nie je prijímané s takým nadšením, akoby sa mnohým zdalo.

Keď nastane ten okamih a človek drží v rukách vyjadrenie sociálnej poisťovne, už v tej chvíli by mal byť okolím, rodinou, známymi vedený smerom, že život je nadlho a že je potrebné žiť rovnako intenzívne, ako aj predtým. V reálnom živote to znamená, že v žiadnom prípade by sa nemal strániť okolia, meniť svoje doterajšie návyky, zbavovať sa svojich aktivít.

Danú situáciu mladý človek sám nezvládne. Je síce ekonomicky zabezpečený, ale to nie je všetko. Odrazu zostane doma sám, bez jasných a konkrétnych cieľov, realita je odrazu celkom iná. Tu je nevyhnutná pomoc rodičov, blízkych, príbuzných a keď treba aj psychológa. Je potrebné človeka nasmerovať tak, aby nezostával doma sám a vyhľadal nejaké príbuzné spoločenstvo, ktoré ho príjme bez výhrad, bez vysvetľovania. Túto funkciu v daných regiónoch zvyčajne plnia rôzne občianske združenia. Je len na človeku samotnom, kedy takéto OZ sám vyhľadá a stane sa jeho súčasťou. Čím skôr, tým pre neho lepšie. Tieto zariadenia v istom zmysle suplujú svojim členom rodinu, príbuzných, spolužiakov, kolegov, známych. Po istom čase sa môže začať scenár sebarealizácie a to v tom zmysle, že sa bude aktívne zapájať do činnosti daného združenia a časom sa možno stane jeho neplateným dobrovoľníkom. A to je už iba kúsok od toho, aby neskôr za túto činnosť poberal aj finančné ohodnotenie a naozaj je to iba odrazový mostík k jeho profesionálnej budúcnosti. Mladý človek sa môže týmto spôsobom ľahšie prepracovať k platenému miestu, ako jeho bývalí spolužiaci.

Máloktorí z mladých ľudí, ktorým ich zdravotný stav nedovolí pracovať, vedia riešiť svoju situáciu týmto spôsobom. Musí im ktosi pomôcť. Bez pomoci iných to nezvládnu a začnú upadať. Po dvoch rokoch poberania ID sa začne meniť ich spôsob života, psychika a ich zdravotné problémy začnú narastať. Totiž práca je nielen prostriedkom na získanie financií, ale neraz je aj tým najlepším liekom na liečenie zdravotných problémov. U skupiny psychicky chorých ľudí to platí do bodky.

Zaujímavý vie byť aj pohľad, sonda do duše človeka ZP, ktorý je poberateľom ID, prekročil 30-tku a nikdy nikde nepracoval. Vraj nemá na to dostatok síl, možností, že sa to neoplatí a pod. Je to pravda? Ako veriť tomuto človeku, ktorý sa o prácu ani len nepokúsil, ktorý nevie, čo je to ráno vstať, ísť do práce a zotrvať v nej? Ako takýto človek môže s istou tvrdiť, že on pracovať nemôže? Ako s ním ďalej?

Rodine sa to zrejme už nepodarí. Zmeniť jeho život po tak dlhej dobe, nie je ľahké. Ale stojí to za pokus a človeka treba motivovať. Nie tak, že ten kto nerobí je menejhodnotný, to nie.

Začať treba v danej komunite, kde sa títo ľudia stretávajú. Je potrebné začať tým, že práca je právom každého z nás a je len na škodu, že si to ešte nevyskúšali.

A tak sme to začali robiť aj my v našom OZ. Po dlhom hľadaní sa nám podarilo osloviť zamestnávateľa, ktorý bol ochotný zamestnať našich členov v rámci projektu chránených dielní. Nebolo to naozaj ľahké. Z tých, ktorí ponuku prijali, nastúpili traja a dnes, skoro po roku všetci traja pracujú. Jeden mladý muž už ako zamestnaný prekročil 30-tku, dievčina má niečo okolo 25 rokov. U oboch je to ich prvé zamestnanie a i keď začiatky boli rôzne, dnes je to už aj o inom. Povinnosť ráno vstať, ísť kdesi a niečo aj robiť, vystriedala radosť z pracovného kolektívu rôznorodých ľudí, radosť z toho, že dnes niekoho zase uvidím, že ktosi sa teší i na mňa a že bude výplata a niečo si budem môcť kúpiť pekného na seba. O tomto je tá ich práca. Tretia zamestnankyňa, mamička 10 ročného syna, žena s vysokoškolským vzdelaním už mala nejaké tie pracovné skúsenosti, ale vzhľadom na to, čo prežila v minulosti, už nebola práceschopná. Jej predchádzajúce zdravotné problémy sa vrátili a musela to riešiť tak, že po dohode s lekármi nakoniec prijala rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní plného ID. Jediná z nich vedela, že pracovať chce, že je to jej právo a že pracovať bude. Aj kvôli synovi, aby netrpel komplexom z chorej matky. Správne rozhodnutie a vďaka právu na prácu aj u tejto skupiny ľudí.

Právo pracovať aj ľuďom ZP, ktorí poberajú ID, je naozaj jedným zo šťastných rozhodnutí nášho právneho systému. Vieme, že vždy to tak nebolo, a naozaj bolo to chybou. Lebo právo na prácu je právom človeka žiť svoj život podľa svojho rozhodnutia. Len občas je potrebné človeku pomôcť zorientovať sa, akým spôsobom je možné nájsť si nejakú tú prácu.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?