... a osoba invalidná : - časť II.

Autor: Eva Fulajtárová | 17.7.2012 o 16:24 | (upravené 18.7.2012 o 20:35) Karma článku: 5,65 | Prečítané:  2226x

K žiadosti o priznanie invalidity a posúdenia zdravotného stavu z pohľadu schopnosti pracovať nie je potrebné či nevyhnutné vlastniť preukaz osoby ZŤP. Ale pre prácu v chránených dielňach, či pracovať v rámci chráneného pracovného miesta len preukaz ZŤP nestačí. Priložená fotografia nemenovanej firmy síce akoby nevedela o tejto skutočnosti, ale odpusťme jej to. Ide o firmu so sídlom v Česku.

... česká firma... česká firmareklamný leták

 

V prípade, že človek vlastní preukaz osoby ZŤP, týmto verejnosti deklaruje zhoršenie svojho zdravotného stavu. Ale to ho ešte neoprávňuje byť zamestnaný ako zamestnanec chránených dielní. V podstate aj áno, ale z pohľadu zamestnanosti je posudzovaný ako osoba celkom zdravá. K tomu, aby sa človek mohol zamestnať v rámci Zákona o zamestnanosti č. 5/2004 ako osoba so ZP, musí  byť invalidná. Čo to znamená v ponímaní nášho práva.

O tom, či je tá ktorá osoba invalidná, rozhoduje vždy na jej podnet lekárska posudková komisia Sociálnej poisťovne.(Ďalej iba SPo) V prípade, že ide o osobu zbavenú svojprávnosti, žiadosť za ňu podáva súdom stanovený opatrovník.

Kto je z pohľadu Zákona o sociálnom poistení z roku 2008 invalidný? Okrem zdravotného stavu rozhoduje celý rad rôznych iných opatrení, spôsob jeho života, poprípade aj miesto jeho trvalého bydliska. Každý, kto sa čo len raz „ocitol" pred LPK SPo vie, že je povinný odpovedať na celý rad otázok, ktoré v podstate akoby ani nesúviseli priamo s jeho zdravotným stavom.

Rozhodujúcim faktorom je zdravotný stav človeka s prihliadnutím na jednu jedinú závažnú a rozhodujúcu diagnózu. Aj keď ich má človek viacero, vždy je braná do úvahy iba jedna diagnóza s tým, že za ostatné „choroby" môžu človeku prirátať do hodnotenia najviac 10%. Aby človeku bol podľa uvedeného zákona priznaná zmenená pracovná schopnosť, musí táto oproti zdravému človeku byť nižšia viac ako o 40%. Teda, ak komisia rozhodne, že naša schopnosť pracovať je oproti zdravému človeku nižšia než 40 a viac percent, bude nám priznaná invalidita a následne aj invalidný dôchodok. Jeho výška závisí od našich príjmov v minulosti. Človek môže byť uznaný ako osoba, ktorej pracovná schopnosť je znížená možno až na 75% a viac a popritom nemusí finančne dostávať žiaden dôchodok. Prečo? Dôvodom je nenaplnenie § 72 daného zákona, ktorý hovorí, že: osoba, ktorá je invalidná, pre výplatu invalidného dôchodku musí mať odpracovaných určitý počet rokov. A to od jedného roku pri veku 20 rokov až po dobu 5 rokov nad 28 rokov veku. Popritom, ak ide o osobu nad 28 rokov, týchto 5 rokov musí mať odrobených za posledných 10 rokov.

A čo keď to daná osoba nemôže splniť? Výnimka jednoducho neexistuje. Pri tzv. dôchodkoch z mladosti, keď človek do 18-tich rokov neskončil školu a skončil ju až v 20-tke, tam sa táto podmienka nesleduje. Tiež aj v tom prípade, keď k invalidite došlo následkom pracovného úrazu.

Pozoruhodným je aj spôsob, ako si LPK preveruje zdravotný stav každého jedného uchádzača o invalidný dôchodok. Tu je rozhodujúci nielen samotný zdravotný stav, ale aj vek žiadateľa, jeho pôvodná profesia, počet odpracovaných rokov. Prihliada sa aj na to, kde dotyčná osoba žije, s kým žije v jednej domácnosti, jej rodinný stav, dokonca aj miesto bydliska. Možno sa toto všetko ľuďom bude zdať nespravodlivé, ale v skutočnosti s tým je možné iba súhlasiť. Je predsa rozdiel, keď sa diabetikovi učiteľovi, ktorý žije trebárs v trnavskom kraji, prizná menšia miera invalidity, ako diabetikovi kuchárovi vo veku 55 rokov kdesi na východnom Slovensku. Ide o to, či je ten človek schopný dochádzky do práce, akým spôsobom sa tam bude prepravovať, koľko času mu dochádzka potrvá, aké má tam možnosti stravovania, pichania si inzulínu a pod. Pritom vôbec sa nemusí  brať do úvahy jeho pôvodná profesia. Napr. učiteľ k obojstrannej spokojnosti môže robiť kdesi manažéra, doma prekladateľa - ak ide o jazykára, alebo môže byť domácim pracovníkom nejakého vydavateľstva. Všetko závisí od maličkostí, skutočností, ktoré človek môže svojou vôľou a konaním ovplyvniť. Preto sa mnohým zdá rozhodnutie LPK SPo nespravodlivé a stále porovnávajú seba s tým a s tým. Ale tu naozaj je každý individualitou a porovnávať človeka zo západného Slovenska oproti tomu, kto žije kdesi na východe trebárs v Turni, to nejde.

Prirodzene, zdravotný stav posudzovanej osoby tu aj tu hrá prím. Existuje celá rada diagnóz, z môjho pohľadu takých, čo pretrvávajú po celý život a viac-menej sú nemenné, či neliečiteľné. Keďže sa celé roky venujem psychicky chorým ľuďom, viem, že práve ľudia tohto ochorenia sú na druhom či treťom mieste rebríčka invalidity.  Pred nimi sú iba kardiovaskulárne ochorenia a rozvinuté onkologické choroby. Kdežto u tých kardiovaskulárnych to ťahá k tým vyšším vekovým kategóriam, u psychicky chorých ľudí sú to prevažne mladí ľudia do 30 rokov veku. Rozhodnutie LPK nie je dané na vždy.  Nech ide o akékoľvek ochorenie, raz za čas nás SPo vyzve k prehodnoteniu nášho zdravotného stavu. Jeho dokladovanie je podstatne zložitejšie, ako pri dokazovaní našich zdravotných problémov pri vybavovaní preukazu ZŤP. Aj keď na oboch stranách môže ísť o veľké sumy zo štátnych peňazí, vždy je posudzovanie zdravotného stavu LPK SPo komplikovanejšie. Z mojej skúsenosti je doplnené aj o psychologické vyšetrenie, dokonca neraz je podmienené absolvovanie istých druhov lekárskych opatrení. Napr. pobyt v dennom stacionári, atď.

Aj keď nás LPK ÚPSVaR ohodnotila, že naše postihnutie vyjadrené v % je 50 či viac, toto nemusí korešpondovať s rozhodnutím LPK SPo. To môže byť odlišné, dokonca aj hore či dolu. Závisí to od každého človeka individuálne. Tak, ako rozhodnutie ÚPSVaR neovplyvní rozhodnutie LPK SPo, naopak, ani rozhodnutie LPK SPo nemôže ovplyvniť poskytovanie rôznych druhov kompenzácií, ktoré vypláca ÚPSVaR.

Čo robiť, ak nie sme s rozhodnutím LPK SPo spokojní? Jednoducho je potrebné sa odvolať. A to tak, že je možné odvolať sa jednak na ten orgán, ktorý rozhodol, alebo je možné svoje odvolanie adresovať priamo na Krajský súd v rámci svojho bydliska. Doba trvania, kým tento odvolací orgán rozhodne, je rôzne dlhá v rôznych krajoch. Štandardných 30 či takmer 60 dní je skôr výnimkou, ako pravidlom. Nie je výnimkou 5-6 mesiacov. Z praxe poznám aj dobu 8 mesiacov. Je to rôzne tak, ako je rôzna doba predvolania od podania žiadosti k rozhodnutiu. Bola som svedkom, že to trvalo tri týždne (menovaná počítala minimálne s dobou 6-tich týždňov). Ale nie je výnimkou doba štyri-päť mesiacov. Hovorím za okres Prievidza. Ak aj tento orgán rozhodne tak, že nie ste spokojní, máte právo ešte na jeden opravný pokus. A to je dovolanie na Najvyššom súde SR.

Paradoxom je, že dnes radím všetkým, aby využili aj tento opravný prostriedok, i keď nemusí byť vždy v danom rozsudku uvedený ako jedna z ďalších možností. Ja sama som tak v roku 1998 neučinila, hoci tri roky na to mi predsa daný ID priznali s konštatovaním, že v minulosti musel ktosi pochybiť. Ale keďže od nového konania uplynuli viac ako tri roky, nebolo možné už zvrátiť dané rozhodnutie. Preto dnes radím všetkým - prosím, nedajte sa. Ak máte pocit, že je vám ukrivdené, a že naozaj Váš zdravotný stav a podmienky, v ktorých žijete, sú prekážkou vo vašej profesionálnej realizácii, je potrebné využiť aj tento opravný prostriedok. A k tomuto je možné využiť i neplatené služby Centra právnej pomoci. Kedy a kto môže o túto službu požiadať, kedy áno a kedy radšej nie, je možné nájsť na dolu doporučenej internetovej stránke.

Ale čo, ak má človek strach zúčastniť sa samotného prehodnotenia? Je možné požiadať lekára o účasť inej osoby na tomto konaní? Áno, je to možné, a môže to napísať aj obvodný lekár do daného tlačiva vopred. Alebo len tak sa spoľahnúť na dobrú vôľu lekára a požiadať ho o účasť sprievodcu. Ak máme preukaz ZŤP/S, nebýva to problém. Ale problémom to byť nemusí. Závisí to od dobrej vôle a empatie vedúceho lekára PK. A kto môže byť, či býva sprievodcom? Zvyčajne to bývajú rodičia, manžel, manželka alebo opatrovník. Jeho prítomnosť je vždy potrebná. Lekár nemusí vyhovieť účasti tretej osoby na pojednávaní, zvyčajne však vyhovie. Nechodím na prehodnotenie, či vôbec hodnotenie každý deň, ale z rozprávania členov nášho OZ viem, že vždy môže s nim „dovnútra" ísť aj ktosi iný.

Tým, ktorí tento proces absolvovali, je známe, že lekár sa už nič takého moc nepýta a vôbec, je rozhodnuté skôr, ako sa všetko začne. Áno, je to na 80% tak. Zvrátiť rozhodnutie LPK môže iba značne viditeľné poškodenie daného človeka, ev. jeho neschopnosť prijímať rozhodnutia až  v takej miere, že lekár zmení svoje pôvodne rozhodnutie, čo sa týka pridelených % invalidity.

Ak komisia vyjadrí svoje rozhodnutie a človek sa z pohľadu Zákona o sociálnom poistení stane invalidným, nie vždy mu o tom vystaví nejaký doklad. To býva problémom, lebo v podstate až do rozhodnutia Sociálnej poisťovne v písomnej forme, tento človek nemá žiaden doklad o tom, že je invalidným občanom so všetkými právami od prvého dňa. Je pravdou, že rozhodnutie LPK SPo v danom regióne môže ešte zvrátiť rozhodnutie SPo v Bratislave. Síce, udeje sa tak možno v 1 prípade zo sto, ale udialo sa to už aj u nás. V priebehu 10-tich rokov pôsobenia u nás v Združení sme toho boli svedkom. Síce udialo sa to v minulosti tak, že posudzovaný bol uznaný za osobu ČID a z Bratislavy mu poslali vyrozumenie o plnej invalidite. Všetko sa to udialo bez odvolania a vedomia dotyčného.

Som invalidným občanom, len nemám o tom žiaden doklad. Ale, nemám ani žiaden príjem. Po 15-tich dňoch  mám právo ísť na ÚPSVaR a požiadať o pôžičku s tým, že samotná SPo môže danú sumu vrátiť rovno na účet ÚP, teda do štátnej pokladnice. Alebo ju vrátim sám, keď mi daný dôchodok „nabehne". Po 15-tich dňoch sa rozhodnutie LPK SPo nášho regiónu nadobudne právoplatnosť. Len škoda, že keď človek nemá potvrdenie o priznanej invalidite, nemôže požiadať o prijatie do zamestnania v rámci chránených dielní. Jednou z podmienok tohto zamestnania je fyzicky deklarovať vlastnú mieru invalidity a poberanie invalidného dôchodku. Nie som si istá, či je možné pracovať v danom zariadení ako osoba invalidná aj bez toho, keď z istých dôvodov nepoberám invalidný dôchodok, ale invalidnou som. Zdá sa mi logické že áno, a to je jedna z možností, ako si konečne odpracovať tie potrebné chýbajúce roky. Zákon o zamestnanosti rieši osoby invalidné. Nikde sa nehovorí o tých, čo síce invalidnými sú, ale nemajú príjem. V novele tohto Zákona, ktorú pripravuje MPSVaR by zrejme to malo byť slovne dokumentované.

Priebežne, ak je všetko v poriadku a človek spĺňa podmienky invalidity, bude mu preposlaná daná suma na jeho účet, ev. poštou v plnej výške od prvého dňa priznania dôchodku. A to isté sa udeje aj v tom prípade, ak sa dodatočne prizná - po odvolaní - invalidita a vyplácanie daného dôchodku. Niekedy možno hovoriť až o 14-tich či 16-tich mesiacoch. Lenže, človek stráca tým, že nemôže deklarovať svoju invaliditu tak na možnosti pracovať, ako aj na posudzovaní  pri rôznych iných hodnoteniach. V niektorých prípadoch sa invalidný dôchodok neráta do príjmu, alebo menovaný je posudzovaný inak. Napr. na niektorých vysokých školách pri externom štúdiu.

 

... a čo potom, keď sa z človeka stane invalidný dôchodca? Odporúčam prečítať si moje predchádzajúce príspevky. A to najmä vtedy, ak ide o ľudí medzi 20 až 25 rokov, či ste práve po štátniciach a neviete, čo ďalej so životom.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, postaví privádzač do Žiliny

Združenie k výstavbe úseku diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka za 427,2 milióna eur si pribalí aj zákazku za 23,5 milióna.

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy ukázali top obchody, pri ktorých radili.


Už ste čítali?