reklama

Politika - rozhodovanie - pacienti, alebo ... kto z koho?

Akosi stále nechceme pripustiť, že prečo práve v našom meste by sa mala rušiť nemocnica. Prečo práve u nás? Prečo? Preto, lebo podobná je kdesi inde a aby obe vyžili, nemôže byť všade všetko, ako doposiaľ. Niektorí pacienti budú dochádzať z mesta A do mesta BaC a zase z mesta C pôjdu do mesta A. Že je to nepríjemné? Áno, ale čo sa týka ochorenia a liečby, naozaj je málo čo príjemné. Časom k tomu celkom automaticky pridáme aj vzdialenosť, či prepravu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
... a nastal deň D
... a nastal deň D (zdroj: ktosi nestranný)

Kedysi dávno naivne som si myslela, že naše zdravotníctvo bude ako výrobňa zázrakov. Šlo hlavne o dobu, keď síce ešte neboli mnohé z jeho výdobytkov dneška (myslím diagnostické prístroje), ale verila som, že raz všetko bude tak, ako trebárs v Amerike. To bolo tak pred 25-30 rokmi. Už vtedy mi mnohí odborníci na zdravotníctvo oponovali, že u nás to asi nebude nikdy, lebo my sme zvyknutí čerpať zo zdravotníctva všetko za minimálnu úhradu a hneď. Minimálna úhrada boli tie naše dane, ktoré financovali všetko. Zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, bytovú výstavbu, skrátka všetko. To, že Amerika išla úplne inou cestou, že pobyt v nemocnici si tam mohol dovoliť človek raz, dvakrát za život, to sme akosi odmietali. V tom období sa deti chodili rekreovať do pionierskych táborov, maminky a tatíkovia na liečenie do kúpeľov a staré mamy sa odkladali „do nemocníc". Bolo im tam dobre, dobre a lacno. Všetko grátis ... a roky šli, pomery v spoločnosti sa zmenili a menia sa aj podmienky nášho života. Už nič nie je grátis, nie je nič zadarmo! Napriek tomu, že naši ľudia stále odmietajú platiť a mať spoluúčasť pri liečení svojich problémov, nemocnice ešte stále existujú. Síce, okliešťuje sa ich rozsah čo do výkonu i priestorov, ale ešte stále sú. A verím, že budú i naďalej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akosi stále nechceme pripustiť, že prečo práve v našom meste by sa mala rušiť nemocnica. Prečo práve u nás? Prečo? Preto, lebo podobná je kdesi inde a aby obe vyžili, nemôže byť všade všetko, ako doposiaľ. Niektorí pacienti budú dochádzať z mesta A do mesta BaC a zase z mesta C pôjdu do mesta A. Že je to nepríjemné? Áno, ale čo sa týka ochorenia a liečby, naozaj je málo čo príjemné. Časom k tomu celkom automaticky pridáme aj vzdialenosť, či prepravu.

Mnohí oponujú, že do tej vzdialenej nemocnice sa budú prednostne umiestňovať pacienti z vlastného okolia, prostredia a na tých ostatných sa kašle. Nemyslím, že to takto bude fungovať. Určite bude rozhodovať stav pacienta, potrebnosť liečby a hospitalizácie a nie jeho bydlisko. Je možné, alebo skôr bude nutné, dôsledne zvážiť, kedy je hospitalizácia potrebná a kedy ide iba o „zlepšenie pocitov" tak samotných pacientov, ako aj ich príbuzných. „Mám lepší pocit a istotu, keď som v nemocnici - keď je mama v nemocnici (nie som taká napnutá, ako keby bola v tomto stave doma a sama)", keď človek nemusí venovať príbuznému zvýšenú starostlivosť. Áno, je to pravda. Tu by malo nastúpiť čosi, niečo, čo pomôže človeku prežiť prvé dni nutnej starostlivosti po zákrokoch jednodňovej chirurgie, ale určite to nemôže byť nemocnica a nemala by byť. Čo tak denný stacionár, ev. ošetrovateľská služba? Áno, tá ktorá u nás v mnohých miestach vôbec neexistuje, alebo je ešte v plienkach?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto si z nás aspoň raz prezrel, koľko stojí deň pobytu v nemocnici z vlastného konta (dá sa to prostredníctvom el. služieb danej poisťovne), zostane zhrozený. A každý deň, sa táto suma navyšuje bez toho, aby si to ktosi uvedomoval. A naozaj niekedy sa pobyt v nemocnici predĺži len preto, že nieto odvozu, sanitka sa načas neobjednala, ev. lekár, ktorý má podpísať prepúšťaciu správu si nečakane vzal náhradné voľno a ... na vizite v piatok je rozhodnuté, že sa počká na jeho rozhodnutie. Toto padne až v pondelok, niekedy až v utorok, lebo nikto si nezoberie na zodpovednosť, keby sa niečo potom stalo. A poďme počítať... piatok, sobota, nedeľa, pondelok - 4 dni naviac, možno úplne zbytočne, ale k spokojnosti mnohých. Pacienta, rodinných príslušníkov, personálu, atď. Dodatočne sa zrejme neskúma, či tento predĺžený pobyt bol opodstatnený, alebo nie. Jednoducho ho poisťovňa preplatí, alebo nie. Nikomu sa nezosobní, nikto nenesie zodpovednosť. Až ... až ... príde deň, keď už ďalej nejde a ono sa čosi udeje. A to čosi je práve teraz a ten deň 1. júl 2011!!!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Viem si predstaviť reakcie čitateľov blogu. Určite ich bude viac negatívnych ako tých ostatných. Dôvody: - ľudia roky dreli, platili dane, mali nízke zárobky, majú nízke dôchodky a teraz si majú kupovať zdravie? Je to spravodlivé? Dosť, že si platia za lieky, náklady na stravu sú neúnosné a či si toto všetko naši starkí zaslúžili????

Viem, je to veľmi, veľmi ťažké, ale? Na odpoveď, kde sú naše dane, odpovedám: v našich dôchodkoch. Nech sú tie dôchodky akékoľvek, ale sú! Naše dane sú v trhovej cene našich činžiakových bytoch, ktorú naši starkí tak radi príbuzným predkladajú a dokumentujú vždy, keď príde reč na to, čo po nich zdedíme. Kto v minulosti si tento byt kúpil? Okrem tých družstevných a zaplatenia podielu v bytovom družstve, nikto. Že sme si tie byty dávno nájmom kúpili? Nie!!! To boli iba energie - teplo, voda a ostatné!!! Už ďalej nebudem vymenúvať pahltnosť našich daní z minulosti (bezplatné školstvo, rekreácie, ROH, pôžičky), ale patrilo medzi ne aj zdravotníctvo. To vtedajšie, akútne. Liečenie našich starých rodičov, ktorí si v predvojnovom období neplatili žiadne poistné a potom ešte dlho, dlho nič. Ale keď dosiahli vek dôchodcu, plnili sa s nimi nemocnice a nikto nič od nich nežiadal. Nevyčítam, bohchráň! To len na margo minulosti a pocitu zdierania či nedocenenia finančnej podpory nášmu zdravotníctvu od dnešných dôchodcov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Určite mnohí nebudú so mnou súhlasiť, ale mám pocit, že aj u nás už nastal deň D. A pôjde to len k horšiemu. Dnes je rozhodnuté o zmenách v zdravotníctve. Uvidíme, čo to donesie, aké budú reakcie. Potom sa dostanú k slovu lekári a ... ich výzva: Ďakujeme, odchádzame! Po nich, ev. s nimi pôjdu zdravotné sestry. A ... odborári, komory budú rokovať, a nakoniec sa dohodnú. Ako v Česku. Dohodnú sa aj s učiteľmi; za sudcov a iných, mocných už rozhodol Ústavný súd. Ešte sú tu železnice, doprava ako taká, školy a ich vybavenie. Tento zoznam nemá konca.

A ... niekoľkokrát sa vyspíme a budeme v Grécku!!! Bojím sa toho, lebo aj keď to zatiaľ nie je aktuálne, hrozí to. Je to len otázka času, že dokedy budeme dojiť túto chuderku kravu, ktorá v podstate už cedí krv, nie mlieko. A tá chudera, krava, je naša ekonomika. Vraj, keď máme na Grécko či euroval; na obrovské náklady na poslancov, keď nevieme, čo s neúspešnými tendrami a stále iba prerábame, keď stále za veľké a zbytočné peniaze staviame diaľnice, tak prečo nedáme zarobiť našim ľuďom v štátnej sfére? Prečo nezvýšime ľuďom dôchodky, prečo zvyšujeme DPH??? Prečo?

Na záver iba jedna otázka? Keď skončíme ako Grécko, budú potom platiť naše pasy???

Eva Fulajtárová

Eva Fulajtárová

Bloger 
  • Počet článkov:  99
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Vraj som filantrop, sociálne orientovaná a nadovšetko si cením možnosť slobodne sa rozhodnúť ... Zoznam autorových rubrík:  ... čo sa ma bytostne dotýkaKniha a jaNezaradené2- (dva mínus)Rozhodnut銍ASTIE SI TYPacientska advokácia/dôverníctObyčajné, ale s pomlčkoumôžem? Môžem, som naša VikinkaVšetkýmSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu